Hromovlad piosenki

Ponad vrcholce vždy zelených smrekov. Zo závratných výšin skalných stien. Ponad kraj šumiacich èírych potokov Orol krá¾ výšin, zrak upiera na zem. V lesku jasných oèí Boles� vrhá smutný tieò. Vznáša sa nebom. Unášaný vetrom, cíti... ...krv z pôdou...

Čo sa stalo, kto to vie, kto že to rozpovie? Prastarý dub rodil lístie, zelenal sa, žil. Dýchal mrazom, videl mnoho, rástol, z dažďa pil. Na pokraji lesa stál, mnohým vetrom odolal. Vítal slnko pálivé, tieň svoj ponúkal. Útočiskom nevykúpil času veľkú daň. Re...

Kvílenie tvorov detí matky noci nový deň odnáša. Záblesky slnka ožarujú v tme ukryté zákutia. Zemou sa plazí hmla, k životu sa prebúdza všetko to, čo spí. Každý strom, každý tvor predycháva život svetlom slnečným. Brieždenie. Víťazstvo dňa nad nocou. Briežden...

Záblesky slnka žiara, nekonečnou oblohou v závoji súmraku dýchajúcim vetrom, tak chladným, plným vône stromov. Démoni lesnej ríše, strážcovia prastarých tajomstiev, zákona matky prírody, bytosti pod ochranou bohov. Bytosti lesné, bytosti skalné, duchovi...

sklonte hlavy ludske tvory smrtelne, pred ziarou rannej zory, ktorou plamene horia svatym ohnom nad vychode krajom, kolesom svaroga na veky vekov, slava bohom! dotyk ohna, vola bohov, zbori svet a spali v prach, bo oni drzia v rukach osud, vietor, hromy, bles...

Hrom do toho ! Zatiahlo sa nebo, rúchom èiernych mrakov. Všetko živé utícha, len vietor šumí lesom. Vetvy stromov tancujúce v divej búrke objatí. Živly ohòa, vody, vzduchu, besniac v lone prírody. Voda z neba padá, všetko vôkol zmáèa. Víchor berie všet...

HROMOVLAD V Čase hrdosti, keď doznie slovo syna človeka, príde skoro, s orlím zrakom, so silou pokolení. Sprevádzaný ohňom zeme, mrazom lesa, vetrom hôr. Prírodou vyslovený, zákon Bohov. Večný strážca ríše Helmhold Dážď, čo na zem padá, vietor v koru...

! Sláva ! Hrudy z pôdy dopadajú na rodnú zem. ROD stvoril človeka, prastarú krv, čo prúdi v žilách starého národa. Prastará báj, legenda života. Kasta barbarov, plemeno vznešené. Dubovou ratolesťou, modly bohov zdobené. Za zvuku rohov, hýrenia bubnov....

od vekov putuju nad vodami, nad svetom, na kridlach nosia slavu, radost, plac i bol, od vekov povievaju tichou piesnou z dob minulych i sucasnych spevov luk a hol len malo odola, co koren plytko ma, vetru v slabosti, zeme krutosti len malo odola, co v ucte ne...

Vydaj sa cestou, čo odhalí tma. Víťazstvo noci Ti ukáže cestu. V brieždení uzrieš svet zimnej krásy, kým zhynieš v okovách snehu a mrazu. Hromovlad! Dni slávy odhalí zabudnutý sen, Lithewy, z ktorej ostali ruiny. V pokroku právom zahynie ten, čo nepočul nárek...

Stojím pred starou bránou lesného sveta. Vydávam sa sám, kam len vedie cesta... ...v tieni stromov. Stromy, klenby chrámu starobylej ríše hôr. Nie je cesty späť, ukrytá je temnotou... ...skál a hvozdov. Moje kroky vedú starou lesnou cestou, v ľudskej mysli d...

V zemi štedrej, nevídaných krás, stoja stromy, vidiac náš svet. Kedysi verných synov, čo berú im dážď. Železom telá mučia, menia ich v prach. A z výšok nedostupných pozerajú v diaľ, do dôb zabudnutých, čo odvial čas. Rátajúc dni, kedy sa oheň prebudí. Človek...

Morena, Morena! Pre kohos zomrela? Pre všetko čos zmárnila, v mraze, v snehu zabila! Strať sa zimy vláda! Nech žije Vesna! Sláva! Obraz zimy horí v plameňoch jari. Besnenie riek odnáša zimy dych. Čo zhynulo v ľade viac neprebudí slnečný svit. Matka zem prebúd...

Morena, Morena! Pre kohos zomrela? Pre všetko čos zmárnila, v mraze, v snehu zabila! Strať sa zimy vláda! Nech žije Vesna! Sláva! Obraz zimy horí v plameňoch jari. Besnenie riek odnáša zimy dych. Čo zhynulo v ľade viac neprebudí slnečný svit. Matka zem...

Na tvárach strápených, slzy a žiaľ. Deti tak skoro dospelé, v ich očiach bolesť, strach. Mestá sa topia v krvi, na kraj predkov padá tma. Večná noc ako dážď, dopadá na zem v bolestiach. Slzy beznádeje rodia každý úsvit. Kto niesol meč, Obeť - Víťaz - Po...

Kráčam temnotou, sám a opustený. Každým nádychom kus zo mňa umiera. Môj tieň je stratený, nevidieť hviezdy. Všetko prikryl sneh, čas sa zastavil. V zovretí náruče plaču a úzkosti. No tichý úžas je stále silnejší. V kŕčoch vnímam krásu mrazivej prírody. Cítim...

RAW Tajomné lesy odeté, v pestrých farbách jesene. Chladné lúèe slneèné, odkrývajú miesta veèného spánku, kde màtvych dych patrí len vetru. Lístie hladí zem padlých predkov, zakrývajúc miesta veèného spánku, v zemi zmizli tí, ktorí už nevstanú,...

V mohylách prach, popol z dôb minulých. Zabudnutý vekom pradávnych èias. Nevidený, ukrytý tam, kde neprenikne hlas. Syna, ktorý zabudol, èo znamená vlas�. Mýty a legendy starých èasov. Nadobudli tvár po stovkách rokov. Ako strom, èo rástol, zapúš�al ko...

Smrť vo mne zabila z budúcnosti strach. Neznámy osud krutý, život mi z tela uniká. Každým nádychom čoraz viac blúdim v tmách. Mimo čas Ťa stretávam v mojich predstavách ...ó Morena ! Postava šedá, blúdiaca krajom svetla. Odetá je v tme, putujúca z večn...

Splynutý s vodou v snehu pokrýva zem, v chlade toku bystrín, zamrznutých riek. Obmýva skaly, stromy, tvory, každý breh, živel vody spiaci v ľade, jeho tvárou je srieň. Tváre živlov zimných dní. Objatie kruté má, týra a hyzdí, ukrytý v útrobách zimného sveta....