Krajiny Hmly piosenki

Nestojím tu sám v strede chladnej prázdnoty. Ja uverím len tomu, čo zrak vidí a myseľ pochopí. Tajom a poverám, smiech vraj by mi postačil, Sú to len legendy, ich príbeh má (však) význam. Nádej zhasína - jej slová v žiali tíchnu, Zúfalstvo ju pohltí i vš...

Už zmáha ma najtuhší spánok, čo prináša preludy zvláštne. V nich naveky bude zdať sa mi o chladnej a nezemskej kráse. Vzdialený kraj ma k ceste vyzýva, keď posledné svetlo dňa v temnotách sliepňa. Tak rozlúčte sa so mnou v nádeji, že ma vietor privedie k h...

Do krajiny bledých prízrakov, kde sa tieň a hviezdne svetlo zlieva. Kde sen zdá sa byť skutočný. Kde ťažký smútok moje srdce zviera. Pod koruny starých stromov, do nepriechodnej húštiny, k zhnitým vyvráteným pňom, do nekonečnej hmly. V panstve pokri...

Už zmáha ma najtuhší spánok, čo prináša preludy zvláštne. V nich naveky bude zdať sa mi o chladnej a nezemskej kráse. Vzdialený kraj ma k ceste vyzýva, keď posledné svetlo dňa v temnotách sliepňa. Tak rozlúčte sa so mnou v nádeji, že ma vietor privedie k h...

Chladnou a nekonečnou tmou, kráčam len za ňou, za ňou jedinou. Chlanou a nekonečnou hmlou, one je paňou siení, skrytých pokladov. Chladnou a nekonečnou tmou, v tajomnom tichu s tisícmi prísľubov. Chladnou a nekonečnou hmlou, tam jej zámok stojí na vrchu...

Keď padá hmla, čo skrýva jasný deň. Keď tuhne krv a listy kryje srieň. Keď víchor buráca a láme kmene stromov. Tajomstvá noci, mrazu, búrky. Tajomstvá hrobov zabudnutých. Rúcajú sa nadol múry chladné... Stratený vietor v skalách kvíli. Z tisícic...

Plameň už tíchne, Noc nad lesmi padá. Krv ešte černie Na smrteľných ranách. Hmla pokryla telá Svojim belostným plášťom. Všetko je zmetené Víchrom, chladom, dažďom. Kým oči slepé Naveky spečatí sneh. Vrany sa zlietajú V tom podivnom sne. Kto ešte...

Do vzdialených pustín ma odvliekol preradný sen. Kde nad prašnou krajinou sa čierne končiare týčia. Cez slzy hľadel som na tú smutnú a spustnutú zem. Tam slnko nehľadí z trónu nebeských výšav. Do vzdialených pustín ma odvliekol preradný sen. Kde vzalo sa...

V reťaziach osudu spútaný naveky, spletených z nádejí, strastí a chýb. Ich ohnivká drásajú srdce i myseľ, v tej bolesti skrytý je život i smrť. Vedieť tak, koľko ciest som odvážne prešiel... A koľko je tých, čo som v smútku či slabosti minul. Aby som zbabe...

Po dlhej púti , ktorá však nekončí, Podelím sa so svetom o poznanie a múdrosť. Spomienky v ohni horia, plamene svoje chrlia, K lonu mojej nekonečne - kvitnúcej mysle. Vnútorný boj myseľ moju marí, Moje telo padá do pazúrov pochýb. Život ruka v ruke so s...